.........macoooo

Martin Konrád - veľké prekvapenie, pretože interprét by mal byť zhodou niekoľkých faktorov - mal by vedieť spievať, mal by mať charizmu, mal by vedieť vystupovať a toto celé dáva akoby 100%-nú zložku. A Maťo mal 70 % toho, že mal image a vedel tých ľudí zaujať. V podstate dnes ide o to, aby spevák vedel zabaviť, lebo bežných ľudí nezaujíma, či vytiahne vysoké tóny alebo nie, ale Maťo prišiel na pódium a tí ľudia na to reagovali. Kritici by z neho hotoví neboli, ale tí ľudia boli. Takže Maťo má svoju silnú základňu, kde spev nie je až tak dôležitý. Na druhej strane sa ale musí snažiť zlepšovať sa, lebo ak sa tým chce živiť, tak tie tóny dať musí, ale na toto zlepšovanie predpoklad má, a to veľmi veľký. Martin hudobníkov očaril už len tým, že na to, že má 15 rokov, je duševne dosť zrelý človek a oproti všetkým urobil počas súťaže najväčší krok dopredu. Urobil veľmi veľký pokrok, ukázal, že stále sú rezervy, že stále je kam ísť, pracuje na sebe a je to vidno. Motiváciu má teda veľkú, čo je podľa nich podstatné.

Ivanka Kováčová - veľmi krehká na tak krutú vec akou je showbussiness, veľmi opatrná, chvíľku ešte potrvá, kým sa „zobudí". Má fantastický hlas, spieva čisto, vie zaspievať veľa vecí, ale opäť je to niekto, komu chýba osobnosť, nejaká vlastná tvár. Ešte sa hľadá., ale spieva dobre, i keď vlastne nevieme, ako spieva, pretože zaspieva všetko, ale nič nie tak, aby bola sama sebou.

 

 

Dominika Mirgová - vyberá si veci, ktoré dokáže zaspievať, ktoré jej sedia, má talent, rytmus - veci, ktoré sa nedajú naučiť. Jednoducho buď ich máš, alebo ich nemáš - ona ich má. Z celej tejto desiatky sú len dvaja hotoví interpréti, a to Robo a Dominika.

 

 

 

Vierka Berkyová - vynikajúci hlasový fond, riadne číslo, ale ešte potrebuje trochu dozrieť . Má obrovský potenciál, a preto sa jej otvorili všetky dvere a ona nevie, do ktorých má vojsť. Stojí v komnate s desiatimi dverami a musí sa ešte rozkukať. Jej hlasová dispozícia je spomedzi všetkých súťažiacich asi najširšia. Jej rozsah a jej farba je úžasná, ešte aj keď spieva potichu, tak to rezonuje.

 

 

 
Robo Šimko - vie, čo môže a čo nemôže, vie odhadnúť svoje schopnosti a možnosti. Vyberá si rýchle pesničky, o ktorých vie, že na ne možno urobiť show, že to skôr predá aj publiku, že tam môže viac narábať s publikom. Má nad všetkým nadhľad, je to človek, ktorý vystupoval niekoľkokrát s kapelou, je zvyknutý s kapelou hrať, na pódiu vystupuje suverénne, čo ľudia vycítia. Okrem toto má už veľa skúseností - to, čo mnohých ešte len čaká, on má už za sebou. Okrem toho má svoju tvár, je proste niekto, vie, kto a nemení sa.

 

 

Marcel Berky - majster svojho štýlu. Keď prišiel na prvú skúšku s kapelou ešte počas semifinále, tak sa hudobníci čudovali a sami seba sa pýtali, či si nepomýlil súťaž, či nemal ísť niekam inam. Na začiatok teda prekvapil najviac, lenže sa vykričal a okrem toho si už v semifinálových kolách dal latku tak vysoko, že mal problém preskočiť ju, už nemal kam ísť.

 

Alex Zelezníková - je priama v tom, že sa na nič nehrala. Ak by so spevom pokračovala, mohla by byť farbou hlasu naozaj taká vetva ako Peha. Je málo dravá čo sa týka pôsobenia na pódiu, ale môže to byť aj tým, že nemala veľa skúseností s pódiovým vystupovaním. Alex by mohla robiť slovenskú pop music, ale potrebuje to ešte čas.

 

 

 

Natália Hatalová - ona je všetko - do všetkého ju môžete obliecť, do každého žánru ju môžete použiť, ale trošku tam chýba osobnostný vklad. Je príliš univerzálna, možno ju upraviť ako jedlo ktorýmkoľvek spôsobom a bude chutiť. Ale hudobná brandža je zaujímavá práve osobnosťami, „držkami" a nie univerzálnosťou. Zatiaľ je skôr taká karaoke, ale je to mladý človek, ktorý je ešte v štádiu hľadania sa a ešte sa môže nájsť.

 

 

Tomáš Krak - mimoriadne muzikálny, je to skôr typ lídra kapely než samostatný interprét. Je to člen tímu už len tým, že hrá s nástrojom a dobre sa pri tom cíti. Vie spievať, výborne hrať na gitare, komponovať, je to dobrý chalan. Viac oslovoval zrejme vekovú hranicu po dvadsiatke.

 

 

 

Michal Chrenko - tiež by bol dobrý člen tímu ako klavirista napríklad. Je tiež tímový hráč, trochu ako Tomáš Krak, ale je trochu komerčne zaujímavejší, pretože má jasnú cieľovú skupinu, ktorú by oslovil. Tomáš má záber široký, ale nie silný. Mišo má ten záber konkrétny a silný.

 

 

 

 

 Celkovo je to podľa našich hudobníkov veľmi náročná súťaž, pretože finalisti a finalistky cvičia nonstop. „Ľudia si neuvedomujú, že cvičia od rána a že prenos po desiatich hodinách spievania začína - len začína, čo už je iná káva! Je to ťažké, je to veľmi tvrdá súťaž, takže klobúk pred všetkými, ktorí to zvládajú a aj pred tými, ktorí sa zo semifinále do finále nedostali, pretože aj tam bolo niekoľko veľmi dobrých spevákov, ktorí mali smolu práve v tom, že táto séria je - čo sa týka počtu dobrých spevákov - omnoho kvalitnejšia ako obe predošlé série dokopy. Kľudne ich tu mohlo byť pätnásť, nie desať. Mohli sa sústrediť do predošlých dvoch sérií. A hlavne, čo sme prekvapení, je, že všetci sú nohami na zemi. V ich veku toto znášať... - klobúk dole," povedali. Mimochodom, hudobníkom sa najlepšie hralo v rockovom kole, údajne si to tam najviac užili. Páčili sa im však všetky kolá, jediné, ktoré sa im nijako nepozdávalo, bolo to, kde sa išlo na playback.